Permakultúra: záhrada ako fungujúci ekosystém
Permakultúra je prístup k navrhovaniu záhrad a sídiel podľa vzoru prírodných ekosystémov. Pojem vytvorili v 70. rokoch Austrálčania Bill Mollison a David Holmgren. Nejde o jednu techniku, ale o spôsob uvažovania.
Etika permakultúry
- Starostlivosť o Zem – pôdu, vodu, lesy a živé organizmy.
- Starostlivosť o ľudí – uspokojenie potrieb komunity.
- Spravodlivé delenie – obmedzenie spotreby a delenie sa o prebytky.
Zóny
Permakultúrna záhrada sa delí na zóny podľa toho, ako často ich navštevujeme. Najbližšie k domu sú bylinky a zelenina, ďalej ovocné stromy a kríky, najďalej menej obhospodarované plochy a divočina. Šetrí to čas aj prácu.
Typické prvky
- Vyvýšené a bylinkové špirály – vytvárajú rôzne mikroklímy na malom priestore.
- Mulčovanie a záhony bez prekopávania – chránia život v pôde.
- Lesná záhrada – viac vrstiev rastlín od stromov po pôdopokryvné rastliny.
- Zachytávanie vody – jazierka, priekopy a nádrže.
- Trvalky – rastliny, ktoré netreba každý rok vysievať.
Ako začať
Permakultúra začína pozorovaním – kde svieti slnko, kam steká voda, odkiaľ fúka vietor. Až potom sa navrhujú záhony a výsadby. Nie je nutné prerobiť celú záhradu naraz; stačí začať jedným vyvýšeným záhonom či kompostom.
Časté otázky
Nie. Princípy sa dajú uplatniť aj v malej záhradke, na balkóne či v komunitnej záhrade.
Bio pestovanie sa zameriava hlavne na to, čo sa nepoužíva, teda chémiu. Permakultúra rieši celkový návrh záhrady, vzťahy medzi prvkami a dlhodobú sebestačnosť.
Kamenný záhon v tvare špirály, ktorý stúpa do výšky. Hore je sucho a slnko pre stredomorské bylinky, dole vlhkejšie miesto pre bylinky, ktoré potrebujú viac vody.